Valčianska dolina, BEAST 23.9.2023

Tak som si zabehol posledného siedmeho Spartana v roku 2023, jubilejného 30-teho. Na začiatku roka som mal o sezóne inú predstavu, ale záver aspoň stál za to. Valča nesklamala, počasie dalo tomu pečať.

Predtým som bol vo Valči 4x a počasie bolo vždy v pohode. Teraz sa nám to zvrátilo a zažili sme iný Sparťanský zážitok. Poďme ale po poriadku.
Tak ako už tradične tento rok „furt dačo“ sa nepríjemné priplietlo do cesty. Od Spaťana k Sparťanovi. Hneď v stredu po Koutoch sme mali v rodine pohreb a ja následne som dostal žalúdočné problémy a tri dni som mal hnačku. Schudol som 2,5 kg a čo bolo hlavne aj zo svalov a celkovo som zoslabol. Do Valče zostávalo 15 dní a bolo sa treba postupne dostať opäť do kondičky. Pomaly som to rozbehával.

V pondelok pred sobotou vo Valči som si dal testovací okruh okolo Pusťáku. Čas som mal 38,45 min. Nie až tak zlé, ale necítil som sa vo svojej koži. Nevadí snáď to bude dobré.

Keďže Evka nemohla ísť so mnou, opäť som išiel sám (preto opäť len pár vlastných fotografií). V sobotu ráno som vyrazil o 6 hod. ráno z domu. Vo Valči som bol o 7.15 a mohol sa v kľude zaregistrovať, obliecť a ísť na štart. V noci poriadne pršalo, ale bolo 16° C. Myslel som si, že to bude v pohode bez nejakého veľkého dažďa. Štartoval som o 8.40 hod. Po 20 minútach na trati sa spustil dážď a ten potom trval nepretržite s tým, že občas sa spustil poriadny lejak.
Začalo to byť zaujímavé, lebo sa šmýkalo a na niektorých úsekoch bolo veľa blata. Samozrejme všetky prekážky mokré, čo pre mňa znamenalo na niektorých „Stop“ aj v mojej mysli. No a ako som si na začiatku po preštudovaní mapy myslel, že pri skvelej konštelácii, by som mohol nedať len 2 prekážky skončilo to opäť na čísle 9. Taktiež opäť niektoré tresty boli angličáky a niektoré trestné okruhy.

Po vybehnutí som si dal tempo 150 tepov za minútu. Najprv sme bežali 1 km hore, potom dole:o) a prišla prekážka Bender. Tu som ocenil, že som si zobral na trať aj rukavice, lebo som si bol istejší v úchope na šmykľavých povrchoch. Prekvapenie pre mňa bolo, keď prišla nová prekážka Starway to Sparta. Tá má po novom predĺženú šikmú drevenú plochu s horolezeckými úchytmi. Aby sa človek dostal ku tyčiam potreboval asi 3 krát prechmatnúť na tej drevenej šikmej ploche na horolezeckých chytoch. Keď som pribiehal k prekážke, videl som ako ju nevedia pretekári zdolať. Keďže som ju posledne v čechách dal bez nejakých väčších problémov, som sa čudoval. Rozbehnem sa, vyskočím na šikmú plochu aby som sa odrazil čo najvyššie. Až tu som zistil o čo ide. Noha sa zošmykla ako na kĺzačke a bol som dole. Idem teda na to ináč. Vyskočím čo najvyššie aby som sa zachytil chytov a potom sa vytiahol rukami. Nie, nejde to. Chyty sú malé a aj keď sa vytiahnem rukami, neprechytím sa vyššie. Nohy len vysia a na jednej ruke to nedám. Idem si dať teda prvé angličáky. Keďže už stále husto pršalo, trať bola čoraz viacej náročná a v strmých úsekoch to bola šmýkačka od stromu k stromu alebo aj na zadku.

Na 5,5 km prišiel Twister Monkey Twister, to som išiel na angličáky hneď. Len som si vravel, že kde sú tie trestné kolá, keďže zatiaľ sa len angličákovalo.
Na 8 km prekážka Beater, po jej poslednom zdolaní v čechách som si veril, že ju dám. Klasika padám po zošmyknutí z mokrej tyče. Ďalších 30 angličákov.
Na 10 km som mal čas 1 hod. 46 minút, čo bolo skvelé na tomto mokrom povrchu (zatiaľ 60 angličákov, cca 750 výškových metrov).
Na 15 km 2 hod. 39 minút. Začal som si v duchu veriť, že napriek počasiu by som to mohol dať okolo 4 hodín. No bol som naivný.
Posledné km mi začala byť zima a čakalo ma ešte 24 prekážok.

Celá trať bola príjemná v tom, že bola hlavne po lesných chodníkoch alebo cestách, kde neboli kamene. Keby nepršalo, bol by to skvelý mäkký podklad na behanie, ale teraz veľa blata a šmýkania sa na mokrom podklade a tráve. V jednom úseku som vybehol z lesa na zjazdovku a som si neuvedomil, že je podo mnou strmé klesanie, mokrá tráva a blato. Zrazu som sa nevedel zastaviť. Hrôza ma chytila čo idem robiť. Pred sebou vidím na druhej strane vysokú trávu a v nej bodliaky. Tak nekontrolovane bežím, šmýkam sa k ním aby som sa tam zastavil s vedomím, že to bude bolestivé, ale lepšie ako si zraniť koleno. V bodliakoch som zbrzdil a nebolo to až také pichľavé:o). Potom sa už posúvam pomaly dole.

15,5 km a je tu Tyrolian travers. Doteraz som ho vždy dal, ale dosť ťažká prekážka, hlavne posledný meter, keď už stačí len pár prechytov a síl málo. Tu som opäť ocenil rukavice. Na mokrom lane sa osvedčili. Teším sa a bežím k Olympusu. Keď som videl ako to skoro nikto nedáva, opäť u mňa rezignácia a idem si zabehnúť prvý trestný okruh. No a potom klasika padám Monkey bar - angličáky, Multi rig – trestný okruh. Hneď vedľa na oštepe som sa zameral na správnu silu to bolo oki, lenže 20 cm vedľa – ďalší trestný okruh. Následne po výbehu na kopec Balance beam – trestný okruh. Zbeh dole a čakala ma stena Z-wall. Veril som si, ale všetko bolo mokré, zablatené, proste mi nešlo sa udržať – 30 angličákov. Tu som už pochopil, že som zle na tom s časom.
Nevadí, do cieľa už len voda a ľahké prekážky. No mýlil som sa. Najpv Dunk wall a potom voda studená a špinavá vo vodnej nádrži. Radšej som v nej rýchlo plával aby som sa aspoň zahrial. Prekážky a zase plazenie v potoku. Problém tu bol v tom, že ostnatý drôt bol nízko nad vodou a veľmi husto a dlho. Človek musel mať pol hlavy pod vodou keď sa chcel podplaziť. Aby som sa nenapil musel som sa správne nadýchnuť, ponoriť, podplaziť, vynoriť, nadýchnuť. Bolo to náročné skoordinovať a sa nenapiť, ale dal som to.

Pred cieľom ešte vyšplhať lano hneď ako sme vyšli mokrí z potoka. To už dávam bez problémov. Tu som tiež ocenil rukavice, lebo smerom dole som sa kĺzal po lane. Paráda, dlane sú v poriadku a idem na prekážku Slip wall. Tu som zostal zaskočený, lebo prvýkrát som sa ledva udržal na šikmej ploche, strašne sa kĺzalo. 6“Wall som tiež dal až na druhý pokus, oheň a som v cieli.
Bol to poriadny záhul v tomto počasí. Neustály dážď striedal lejak, ale bol to sparťanský zážitok. Čo to trošku zjemňovalo bolo, že teplota zostala po celý čas na 16° -17° C a nebol vietor.
V cieli mi bola nakoniec dosť zima, pršalo, spravil som si fotku pri batožine a išiel drkotajúc do auta sa prezliecť. Čakal som ešte pol hodinu v aute, či neprestane pršať, že sa vrátim do festival arény, ale nemalo to zmysel a išiel som radšej domov.
Záver roka ako má byť + som získal aj dvojnásobnú trifektu.

Pretekov sa zúčastnilo:
Celkovo muži+ženy: 1401, Miloš celkovo 665 miesto,
Muži 1157, Miloš 563 miesto
V kategorii muži 55-59 umiestnenie Miloš 8 z 14
Nezdolané prekážky: Starway to Sparta, Multi Twister, Beater, Olympus, Monkey bar, Multirig, Oštep, Ballance, Z Wals (4 trestné okruhy, 150 angličákov)