TARNOW, Poľsko, SPRINT 28.3.2026

Prvé preteky roku 2026: Tak trochu (ne)chcený Spartan v Tarnowe

Po predchádzajúcich sezónach som si povedal, že zimný Spartan už nie je pre mňa. Beh na ľade, klzký terén, zima mráz a do toho spotený robiť angličáky – to už moje kosti skrátka nelákalo. Od Covid (ne)pandémie sa navyše registrujem vždy na poslednú chvíľu. Čakám, ako na tom budem fyzicky, časovo a hlavne, kde sa preteky konajú.

Tentokrát ma zlákalo Poľsko. V kalendári nebýva veľa pretekov v Poľsku a cesta do Tarnowa viedla cez Krakov, ktorý sme s Evkou už dlhšie chceli navštíviť. Marcové počasie vyzeralo prívetivo, prvé 3 týždne celkom teplo, tak padlo definitívne rozhodnutie: idem do toho!
Na výber bol Super a Sprint. Vyhral Sprint so štartom o 12:20, vďaka čomu sme nemuseli riešiť dve noci v Krakove. Stačilo v sobotu ráno vyraziť zo Zvolena a v pohode sme stíhali štart. Vyštartovali sme o šiestej ráno a o 10:20 sme už parkovali v Tarnowe. Cestou nás sprevádzalo všetko – sneh, slnko aj dážď. V cieľovej destinácii nás čakalo 6 °C, zamračené a mokro, čo je na môj beh ešte v pohode. Klasika: registrácia, príprava a povinná výbava – jeden gél a dve magnéziá, ktoré sa mi osvedčili aj na krátkej trati.

Trať a príprava
Profil trate mi sedel. Pripomínalo mi to môj tréningový okruh na Pustom hrade: cca 6 km, do 300 m prevýšenie a 22 prekážok. Väčšina z nich bola pre Sprint klasika jednoduchšie, no pri piatich kúskoch je to u mňa vždy 50 na 50. Kondične som sa cítil fajn. Cez týždeň som si dal dvakrát testovacie kolo na "Pusťáku" s časmi 40 minút 10 sekúnd a 39 minút 50 sekúnd, takže sebavedomie na úvod sezóny bolo.

Priebeh pretekov
Štart a hneď polovica trate smerom nahor. Bežalo sa v peknom lesnom prostredí pri zrúcanine hradu. Terén nebol zložitý – mäkký podklad bez veľkého blata a kameňov. Naozaj som si to užíval. Keďže som bol v hlave nastavený získať "bedňu", úvodná nervozita tam bola, ale opadla v momente, keď som prekážky dával jednu za druhou. Tep sa držal vysoko (170 – 180), ale keďže som bol v pohode, neriešil som to.
Kritická Z-Wall bola aj tu náročná, pretože sme boli po mokrom úseku zablatení. Dával som si pozor na každý pohyb. Dal som ju!
Vravím si: "Prvá z tých päťdesiat-päťdesiatkových je za mnou."
Na piatom kilometri sme vybehli z lesa a na poslednom kilometri ma čakalo finále: 12 prekážok. Tu som si povedal: "Ukáž sa, Miloš!" Kladina, oštep, Monkey Bar – všetko čisto zvládnuté, hoci prekážky išli rýchlo za sebou, len s 50-100-metrovými rozostupmi. Po Monkey Bare prišiel hneď Multirig. Ten som ako jediný nedal. Ruky už mali dosť a tak som si v závere "(ne)vychutnal" 30 trestných angličákov.

Výsledok a radosť
Tento rok som prešiel do poslednej kategórie v SPARTANovi 60+ a v cieli z toho bolo skvelé 2. miesto v kategórii a celkovo 128 miesto z 369 účastníkov. Potešilo ma to o to viac, že som bol tretí najstarší pretekár. Hneď po dobehu sa poriadne rozpršalo, ale čakanie na vyhlásenie mi nevadilo – medaila a stupne víťazov za to stáli. Behať pre zdravie je super, ale som súťaživý typ a takéto bonusy jednoducho milujem!
Po ceremoniáli sme už len sadli do auta a vyrazili smer Krakov, užiť si zaslúžený večer v meste.