Salgotarján Maďarsko, SPRINT, 20.1.2024

A je tu rok 2024 a prvý SPARTAN – zimný v Salgotarijáne v Maďarsku. Prostredie som už poznal 1x som už tu bežal. Doobeda sa bežal SUPER a poobede SPRINT. Ja som si vybral SPRINT a štart o 12,35 hod. v štartovej vlne Competitive pace 5. Tento rok opäť zmenili pravidlá. Už sa neštartuje v súťažnej časti podľa vekovej kategórie ale podľa výkonnosti. To znamená, že si pri registrácii vyberiete štartovú vlnu na akú sa cítite. Ja som si samozrejme vybral tú najslabšiu piatu:o)
Keďže do Salgotarijanu je hodinka cesty, v kľude sme sa s Evkou vyspali, najedli a vyštartovali sme o 9 hod. z domu. Bola zima -9 °C, slnečno, mrazivo. Čakal som, že sa oteplí.
Podľa predpovedi malo byť okolo 12 hod. +1° až +5° C. Keď sme prišli o 10 hod. na teplomeri bolo -4° C.

Na slnku bolo v celku príjemne, ale v tieni zima. Na mojom poobednom štarte bolo – 1° C. Takže som mal na sebe 2 termoprádla + dres. Pred štartom som bol dosť nervózny, mám malo natrénované, po vianociach stále 2 kg hore. Mám pocit, že chcem súťažiť, nielen si to zabehnúť s prekážkami. Tento pocit zväzuje a na trati sa to aj prejavilo.

Vyštartovali sme a hneď som sa rozbehol v dobrom tempe. Všetko bolo zamrznuté, na množstve trati hlavne v lese bolo veľa ľadu. Bolo si treba dávať veľký pozor na pošmyknutie. Samozrejme to ja už mám v sebe zakódované, že keď bežím, pozerám sa len pred seba a pod nohy, na každý krok kde stúpim. Bojím sa zranenia ako sa vraví "Ako čert kríža". Bežalo sa mi dobre. Na trati bolo pre mňa 6 problematických prekážok. Mal som pocit, že by som mohol nedať len jednu pri troche šťastia. Mýlil som sa. Trať bola  fajn, 3 ľahké prekážky na prvom km, potom 2 km beh hore kopcom, potom 3 prekážky v kope, potom 1,5 km beh k ďalším 3 prekážkam. No a tu už prišla moja seriálová prekážková klasika.
Oštep som sa sústredil, smer bol správny, len som ho prehodil. Na poslednom Spartanovi som nedohodil na BEASTE k panákovi, tak som teraz hodil prudšie. Neuvedomil som si že som na SPRINTe ešte stále plný sily. Smola, dal som si trestný okruh. Počas jeho behu som si nadával, že som si mal doma ísť zahádzať a získať cit na hod. Nič to, idem ďalej. Hneď za oštepom bol Z-Wall.  Vždy mám rešpekt z tejto prekážky, lebo je znej ľahké spadnúť, hlavne keď sa šmýka. Zase moja nepozornosť a pri prechode cez roh som sa zle prechytil a hneď som bol na zemi. 30 nepríjemných angličákov, lebo zem je zamrznutá, som spotený a pri poctivom angličáku je potrebné sa dotýkať zeme telom. Bola mi z toho zima a komfort z preteku zmizol. Bežím nahnevaný na seba ďalej. Na 5,5 km ma čakala prekážka Ballance Beam. Nemám ju rád. Posledných niekoľko pretekov som z nej vždy spadol. Nerozumiem jej, je to u mňa o psychike. Ale teraz sa stal zázrak. Vyšiel som na ňu, som hore a ja som v pohode. Po rovnej časti bez nejakého balancu som po nej išiel. Nahlas si vravím „Miloš ideš, dáš to“ Dal som to. Paráda, opäť šťastný bežím na posledný km, kde ma čakalo ešte za sebou 15 prekážok.

Prvá bola Monkey bar. Opäť pre mňa stresujúca prekážka. Niekedy ju dám bez problémov a niekedy sa z nej zošmyknem. Teraz som išiel na ňu s myšlienkou, že ju dám, pevne sa budem prechytávať. Zamrznuté tyče už boli zošúchané od námrazy, asi sa nebude šmýkať. Začnem rúčkovať a pri asi štvrtom prechytení sa zle zachytím a padám na chrbát. Pravou rukou stihnem stlmiť pád, ale si to odniesla dlaň. Veľká bolesť a mám pocit, že mám tam niečo aj zlomené, možno len prasknuté. Bolí ma tiež zadok, narazil som si kríže. Nevedel som, ako som na tom, nemám rontgenové oči, len pocity. Rozmýšľam, čo ďalej, lebo potrebujem funkčné ruky na to čo ma ešte čakalo. Idem urobiť 30 trestných angličákov. Angličáky začal byť problém, lebo som nemohol pri dopade na zem sa oprieť o dlaň. Vymyslel som nový spôsob. Dopad na ľavú ruku, kolená, potom na pravý lakeť, pustiť telo na zem. Hore dole 30x. Bolo to nepríjemné, lebo som aj dlhšie mal dotyk so zamrznutou zemou, zima  a čas bežal. Keď človek príde o funkčnosť nejakej časti tela, síce si poradí, ale tu si uvedomí, že každá časť tela má svoj význam. Odtrpel som si to a idem ďalej.

Kráčam, a myslím si, že to skúsim a potom sa rozhodnem, veď keď nedám prekážku budem angličákovať. Prvý problém nastal hneď na STAIRWAY TO SPARTA. No s jednou rukou to proste nešlo. Urobil som síce 2 pokusy, ale bolesť v ruke ma vrátila do reálu, že to nemá zmysel. Opäť 30 hrozných angličákov. V hlave sa mi honili myšlienky, načo to robím, vykašli sa na to, ... neviem ako som na tom s pravou rukou. Má význam sa pre túto chvíľku doničiť? Nakoniec idem ďalej, však už je koniec blízko. Ak by bol problém, proste skončím.
Bol som zvedaví hlavne ako dám lano, a Herkules hoist, pretože tam som potreboval obe ruky pri prechytávaní lana. Ostatné som vedel, že sa to dá aj s jednou rukou a na Multirig si pôjdem klasicky odangličákovať. Lano je nakoniec fajn, nešmýka sa. Pevne som lano zasekával medzi nohy a tak ruka bola nie na ťahanie ale len na pridržanie, išlo to. Svetlý bod pred koncom. Pred cieľom ešte nepríjemné dlhé plazenie po zamrznutej zemi, následne Hercules hoist ktorý tiež na počudovanie opatrným prechytávaním dávam na pohodu. Multirig 30 angličákov a cieľ.

V cieli som mal zmiešané pocity, žiadnu radosť. Povedal som si, že už kašlem na moju súťaživosť. Uvidíme, teraz mám v sebe veľkú zlosť na seba. Je to proste o tréningu. Netrénuješ poriadne, potom tu nelez. Pravá ruka - dlaň + predlaktie mi dosť opuchlo, bolí. Bolí aj celý zadok. Po príchode do Zvolena ideme do nemocnice na rontgen. Ten ukázal, že nemám nič zlomené ani prasknuté. Bolo to riadne len narazené. Bolí čoraz viac aj zadok a ozvala sa aj ľavá ruka. Verím, že za 2 týždne bude všetko oki, veď o mesiac idem na SUPRA do čiech a zima ešte bude stále. Uvidíme.
Nakoniec som nedal 5 prekážok: Oštep, Z-Wall, Monkey bar, Stairway to Sparta, Multirig. Robil som navyše jedno trestné kolo a 120 angličákov.

Výsledky:
Celkovo dokončilo závod 800 ľudí, Miloš 331 miesto
Muži: 267 miesto
Veková kategória muži 55 -59: 6 miesto celkovo z 6 v kategórii